n Oltár preteká kvetinami i malými darčekmi. „Všemocný Imhotep, daj, nech je moje lono obdarené potomkom,“ modlí sa na studenej zemi pred sediacou sochou muža 28 ročná Mennutet. Jeden z najvýznamnejších ľudí staroegyptskej histórie, už 1700 rokov mŕtvy Imhotep, by sa divil. V 27. storočí p. n. l. bol skvelým lekárom, kňazom i architektom – ale, že sa stane i bohom, o tom sa mu ani nesnívalo...
n Čo sa vám vybaví ako prvé, keď sa povie „Egypt“? Niekomu ako prvé padne na myseľ Tutanchamon ( vládol asi 1333 – 1323 p. n. l. ), väčšine ale asi pyramídy. Nepredstaviteľná práca na ich stavbe v úmornom teple stála život mnoho otrokov ( pp – dnes už vieme, že pyramídy nestavali otroci, ale obyčajný robotníci ).
n Prehľad vyvolených, ktorý boli obľúbencami vládcov starého Egypta.
n 1. Protekčný syn faraóna?
kto: Imhotep
žil: 27. stor. p. n. l.
dielo: Džoserová pyramída, stĺpy
zaujímavosť: po smrti je zbožštený ako ochranca písomníctva a lekárstva
Hlava Egypta, Džóser ( vládol asi 2690 – 2670 p. n. l. ), sedí v zdobenom kresle a nervózne poklepáva prsty o operadlá. Suchá trvajú už siedmym rokom. najnižšie vrstvy umierajú hladom, a poriadne dažde v nedohľadne. Musí sa poradiť s najvyšším kňazom Imhotepom. Celá ríša vie, aký blízky vzťah k sebe obaja muži majú. a zrejme vedia i to, o čom sa môžeme dnes len dohadovať – Imhotep je pravdepodobne potomkom samotného panovníka! Pripočítame ešte k protekcii vysokú inteligenciu a nadanie pre všetko, čoho sa len dotkne, nemôžeme sa diviť, že stihne plniť funkciu lekára, kňaza, architekta, sudcu a Džoserovho poradcu!
„Musíš uctiť boha Chnuma, strážcu prameňov a darcu záplav, u prameňa Nílu, obetiny mu zlož na planine v Elefantine, nech prameň životodarnej vody popustí,“ radí Imhotep. Džóser vypraví náklad darov a svetu, div sa, dážď konečne skropí vyprahnutú zem.! Od tej doby sú panovník a kňaz jedná ruka. Nie je divu, že Imhotep nevie kam skôr skočiť. Jeden deň predsedá súdu, ďalší sa stará o účtovníctvo celej ríše. Z hlavy nesmie vypustiť ani zvitky s poľnohospodárskymi plánmi na budúci rok. Okrem toho prijíma choré, pretože patrí k najlepším lekárom – a samozrejme je kňaz, ako to u vládcových radcov býva. Možno ste i vy počuli, že Imhotep bol i vplyvným vezírom. To ale nie je úplne presné. Prvého vezíra ma totiž až panovník 4. dynastie Snofru ( vládol asi 2639 – 2604 p. n. l. ), ktorého preslávi hlavne staviteľská vášeň. V každom roku svojej 35 ročnej vlády nechá vztýčiť buď chrám, alebo pevnosť!
Už ako dieťa v chrámovej škole Imhotep s obľubou filozofuje – napr. o podstate duše, bohov, ale i posmrtnom živote. Zaujíma sa o históriu, lekárstvo a vyniká v matematike a geografii. Po nástupe do mnohých funkcií u dvora stíha ešte písať vtedy obľúbené sbajety. Čo to je? Dnes by podobná kniha vypadala ako Receptár príma nápadov, Etikety od bývalého tlačového hovorcu Václava Havla Ladislava Špačka a príručky pohrebného ústavu. Navyše je v nej i trocha filozofie. Na správne chovanie sa v starom Egypte veľmi dbá, rovnako ako na poctivú prípravu do posmrtného života. Však sa o Imhotepových literárnych vlohách zmieňuje i kňaz Manehto ( asi 350 – 241 p. n. l. ), ktorý ako prvý spisuje kroniku Egypta s názvom Egyptské pamätihodnosti a rozdeľuje vládcov do 30 dynastií: „ Za Džóserovej vlády žil Imhotep, ktorého Egypťania stavajú na úroveň bohu lekárstva Asklépiovi pre jeho lekársku zdatnosť a jeho vynález stavania z otesaného kameňa a tiež pre výnimočnosť jeho spisov.“
Na štvorcovom pôdoryse v Sakkare, plošine na západom brehu Nílu, stojí kamenná mastaba, hrobka tých najmocnejších. Pripomína podstavec ihlanu s podzemnou komorou. Podobnú by tu mal vystavať i Imhotep. Kňaz a teraz i staviteľ, mastabu dlho pozoruje. Súčasnému vládcovi chce vztýčiť hrobku ešte honosnejšiu. Ale ako na to? „ Viac mastab? Viac mastab nad sebou!“ vykríkne nadšený a hneď sa pustí do nákresov. Stačí keď na klasickú hrobku postaví ďalšiu, o niečo menšiu a schodovite môže pokračovať ďalej. „ Využijeme hrobku, ktorú nechal vztýčiť Sanacht, “ vysvetľuje priebeh práce stavbyvedúcim. Imhotep, zvyknutý dohliadať na hospodárenie Egypta, šetrí i na hrobke. Prečo začať stavať novu, keď sa dá využiť už začatá mastaba Džoserovho predchodcu Sanachta?
„ Tradičnú tehlu, alebo kameň ?“ vyzvedajú stavitelia. „ Obe. musí byť i kamenná, najlepšie zo žuly,“ mieni Imhotep. Stavitelia ho vydesení sledujú a padajú na kolená: „ Pane, tu sa žula neťaží!“ „Dovezte ju!“ rozkazuje znechutene Imhotep a dodáva: „ Využite vorov na Nílu.“ Najbližší lom je ale 800 km ďaleko! Stavitelia si nedovolia odporovať vládcovej pravej ruke. Kamene tak urazia cestu ako z Prahy do Amsterdamu. Na obklady potom postačí biely leštený vápenec – na slnku sa bude úžasne lesknúť. Lenže o koľko poschodí ma mastaba ešte vyrásť? Imhotep sa rozhodne pre dostavanie dvoch. nakoniec mu túžba po experimentu a fakt, že tvorí stavbu, akú tu ešte nikto nikdy nevidel, nedá a pár rokov po dokončení pristavať ešte tri poschodia. Šesťstupňový skvost je prvou egyptskou pyramídou. Na výšku ma 62 metrov, skoro ako Petřínska rozhľadňa. Zato základňu ma o kúsok širšiu – 109 krát 120 metrov.
Stavbu oboženie vápencovou 10metrovou stenou a pridá k nej priekopu. Záhrobný život musí byť dobré strážený. Cestu skrz hlavný vchod do vnútra pyramídy lemuje nevídaným architektonickým prvkom – vytesávanými kamennými stĺpmi. Spolu s presne opracovanými piliermi držiacimi miestnosti a niekoľkými poschodiami spôsobí každému návštevníkovi šok – niečo takého ešte svet nevidel! Džóser je s metom posledného odpočinku spokojný. Nie je sa čo diviť, že si stavbu posmrtného komplexu stavieb objedná i jeden z ďalších panovníkov, Sechemchet ( vládol asi 2670 – 2663 p. n. l. ). Do dôchodku ide zdatný architekt až s nástupom tretieho vládcu, Chaby ( vládol asi 2640 – 2637 (. Pravdepodobne navrhne i sebe veľkolepú hrobku, ale ta sa dodnes nenašla. Meno nadaného muža tak vidíme v základoch stavieb, na mnohých vázach, ale životné dáta ostávajú ukryté kdesi v piesočných hlbinách spolu s jeho múmiou.
n 2. Čo poschodie, to čakanie na smrť
kto: Hemiunu
kedy: 26. stor. p. n. l.
dielo: Cheopsová pyramída
zaujímavosť: sarkofág faraóna musí Hemiunu do pyramídy zastavať pred dokončením – neprešiel by dvermi.
Jediný až dodnes existujúci div sveta nájdeme na kraji hlavného mesta Egypta, Káhiry. Snáď najslávnejšia pyramídy, Cheopsová, patrí zároveň medzi svetové najväčšie a s výškou 137 metrov suverénne trhá miestny výškový rekord. A to pôvodne mala ešte o 9 metrov navyše. Každé malé dieťa vie, že patrila Cheopsovi ( inak tiež Chufuovi, vládol asi 2604 – 2581 p. n. l. ). Ale spomenuli by ste si kto bol jej architektom? Kráľov radca, kňaz, držiteľ titulu princa egyptského, Hemiunu.
Hemiunu, vnuk faraóna Snofrua ( vládol asi 2639 – 2604 p. n. l. ) a syn kňaza Nefermata a jeho manželky Atet, vynikne ako jediný medzi troma sestrami a nes počtom bratmi. Faraónov obľúbený architekt umiestni kolosálnu stavbu priamo k vtedajšiemu hlavnému mestu Mennoferu. Štvorcovú základňu vytýči o rozmeru 20 futbalových ihrísk – jedná strana meria 230,4 metra. Ešte v 19. storočí je táto pyramída najvyššou stavbou sveta! Nie je sa čo diviť, že na jej stavbu padne viac ako 2 milióny kamenných kvádrov. Vedci celkovú hmotnosť archeologického skvostu odhadujú na 5 miliónov ton! Len pre porovnanie, rovnako tak váži napr. 71 430 70tonových nemeckých tankov Tiger II.
Podľa historika Hérodota z Halikarnássu ( asi 484 – 420 p. n. l. ) „na stavbe pracovalo na 100 000 otrokov v trojmesačných zmenách dlhých 20 rokov.“ Moderní vedci, ale súdia, že historik dav pracantov tak trochu prestrelil – ľudí stačilo zrejme okolo 30 000. I tak je to dosť. Dodnes nie je úplne jasné ako mohol Hemiunu tak gigantickú stavbu vztýčiť. Užíval snáď systém kladiek alebo len rámp? Pyramída ma i zvláštnosť, akú nikde inde neuvidíte. Miesto jednej pohrebnej komory tu nájdete tri. Cheops má strach, že zubatá predbehne dokončenie stavby a on zostane bez posmrtného útočiska. Komoru si tak nechá robiť s každým postupujúcim poschodím – pre istotu. S hrobkou neotáľa ani sám architekt. Len ta jeho bude pripomínať skôr klasickú mastabu.
n 3. Spáchal staviteľ samovraždu?
kto: Amenhotep, syn Hapuov
kedy: asi 1430 - 1350 p. n. l.
dielo: zádušný chrám Amenhotepa III., luxorský chrám
zaujímavosť: v 2. stor. p. n. l. je uctievaný ako boh liečiteľstva a múdrosti
Amenhotep, syn Hapuov ( asi 1430 – 1350 p. n. l. ), je pyšný. Však má prečo. Faraón Amenhotep III. ( vládol asi 1388 – 1351 p. n. l. ), snáď najbohatší z vládcov starého Egypta, mu práve dovolil vybudovať si na západnom brehu Nílu v dnešnom Medinet Habu zádušný chrám rovnaký, aký mávajú len panovníci. Dnešný historici nad tým uznane kývajú hlavami. Zdá sa, že druhého „prostého“ Egypťana s podobnou protekciou z divokého toku dejín Nílu hneď tak nevylovíme.
Amenhotep, menovec svojho faraóna, sa až do oslavy päťdesiatky z rodného mestečka Hutherib ani nepohne. Zastáva tu váženú funkciu kňaza a úradníka, kým je povolaný ako pisár ku dvoru. Hneď prvý deň sa začne otáčať. Prepočíta, koľko otrokov a stavebníkov ma byť kedy na ktorom mieste, a zefektívni tak všetky práce. Pri stavbe prekrásneho luxorského chrámu sa mu to bude hodiť.
To si už nadaného muža všimne i sám faraón a nechá ho vystavať svoj zádušný chrám oproti luxorskému chrámu vo Vesetu ( dnešný Luxor ), z ktorého si dodnes môžeme prehliadnuť 17 metrové sochy, tzv. Memnonové kolosy. než staviteľove telo spočinie navždy v hrobke, stihne ešte zrekonštruovať slávny karnacký chrám a podieľať sa na rade ďalších staviteľských skvostov. O tom, že si je svojho výnimočného postavenia vedomý, svedčí i dochovaný nápis na jeho diele: „Nenapodoboval som nič, čo bolo predtým, nikto iný nič takého neučinil.“ Väčšia časť historik súdi, že vážený architekt zomrel vekom. Nájdete ale i hlasy trvajúce na tom, že starý muž spáchal samovraždu! Faraónovi totiž pomáhal s náboženskou reformou k slnečnému kultu. Nakoniec sa údajne mal zľaknúť hnevu bohov a skoncovať svoj život sám.
n 4. Bol architekt milencom faraónky?
kto: Senenmut
kedy: 15. stor. p. n. l.
dielo: Hatšepsutin zádušný chrám, obelisky, vstup do Karnaku
zaujímavosť: jeho meno sa prekladá dvojakým spôsobom – „Matky brat“ alebo „Syn bohyne Mut“
Vrchný egyptský architekt Senenmut sa so zívaním zdvíha z lôžka. Kráľovná Hatšepsut ( vláda asi 1479 - 1458 p. n. l. ) stále spriada svoje vladárske sny. Pohladí ju po tvári. O hodinu neskoršie už dohliada na priebeh stavby zádušného chrámu svojej milenky na západnom brehu Nílu v Dér el-Bahrí u Vesetu.
Egyptológovia dodnes nie sú za jedno. Má Hatšepsut, emancipovaná hlava Nílskej ríše, ktorá sa po zvýšení autority s obľubou necháva vyobrazovať ako muž, pletky z jedným z najtalentovanejších staviteľov svojej doby? Dôkazy totiž chýbajú. Že má architekt k žene i jej dcére, princeznej Nefrure, až podozrivo blízko, poprieť nikto nemôže. Prvý manžel vládkyne, Thutmose II. ( vládol asi 1492 – 1479 p . n. l. ), je už po smrti a jeho syn Thutmose III. ( plne vládne asi 1457 – 1425 p. n. l. ), počatý s vedľajšou manželkou Smenchkare, je zatiaľ Hatšepsutiným spoluvládcom len formálne. Supluje snáď Senenmut kráľovnej manžela a princeznej otca?
Sama vladárka ho učiní vychovávateľom dcéry a v Britskom múzeu si môžeme prehliadnuť sochy, ktoré ho zachytávajú spolu s princeznou Nefrure. Vo svojej dobe ide o nevídané dielo – cudzí muž s kráľovskou dcérou sochu nikde inde nemá. Mierumilovná a na rozvoj vied zameraná kráľovná si nadaného Senenmuta musí vážiť. Veď jej 30 metrov vysoký zádušný chrám s troma terasami patrí k najskvostnejším dielam Egypta. Senenmut tiež nechá vztýčiť celú radu obeliskov. Ten najslávnejší, zasvätený jej domnievajúcej sa milej, ma na výšku opäť 30 metrov. Architektova sláva začne upadať až s úmrtím princeznej a potom i samotnej vladárky Hatšepsut. Senenmut u dvora sa udrží i za vlády Thutmosa III., ale ten už bude mať iných favoritov...
( zdroj: Epocha 15/2010)
Žádné komentáře:
Okomentovat