Stránky

pátek 8. října 2010

Sieň dejín



n      V auguste 2009 priniesla britská agentúra MSNB správu o novom objavenom labyrintu chodieb a jaskýň pod pyramídami v Gíze. Podzemné priestory ešte len čakajú na podrobný archeologický prieskum. Jasné je zatiaľ len jedno: daný nedotknutý ekosystém obývajú netopiere a jedovaté pavúky. Či sú tieto živočíchy strážcami jedného z najväčších tajomstiev ľudskej histórie, ukážu ďalšie výskumy. Je totiž dosť dobre možné, že výskumníci narazili na horúcu stopu, ktorá ich môže priviesť až do legendárnej Siene dejín.
n        Objav rozsiahleho systému navzájom prepojených jaskýň ohlásil na konci leta 2009 uznávaný britský bádateľ a publicista Andrew Collins. Podľa svojich vlastných slov, vyšiel z podrobného štúdia dokumentov po dávno zosnulom britskom diplomatovi v Egypte Henrym Saltovi. Ten sa spolu s dnes už takmer zabudnutým talianskym egyptológom Giovannim Cavigllim prieskumu katakomb pod pyramídami v Gíze venoval už od roku 1817. Obaja bádatelia vtedy zhromaždili cenný materiál o predpokladanej podzemnej sústave katakomb v Gíze. Ich poznatky však ostali takmer 200 rokov nevyužité. Našťastie však neunikli Collinsovej pozornosti. Publicista študujúci dlhodobo staroveké dejiny si k spolupráci prizval egyptológa Nigela Skinnera Simpsona. Na základe Saltových údajov sa potom spoločne pokúsili nájsť vchod do predpokladaných katakomb a do podzemnej hrobky, ktorá sa ma nachádzať niekde v podzemí západne od Veľkej pyramídy. Bádatelia sprvu objavili len trhlinu v skale, ktorá ich však priamo zaviedla do obrovskej prírodnej jaskyne, na ktorú nadväzujú ďalšie podzemné priestory. Collins v tejto súvislosti poznamenal, že skúmané priestory vo vápencovom podloží sú „krajne nebezpečné“, pretože sú doslova presýtené nenápadnými dutinkami a prepadlinami. Navyše v nich žijú kolónie netopierov a jedovatých pavúkov. Prieskum doteraz úplne neznámeho podzemného jaskynného komplexu bola výskumná dvojica nútená dočasne prerušiť pre absolútny nedostatok vzduchu. „Preskúmavali sme jaskyne, pokiaľ nebol vzduch tak nedýchateľný, že sme nemohli pokračovať ďalej“, povedal zahraničným agentúram Collins.

Umelý pôvod?

n       Podľa spomínanej dvojice bádateľov je objavený podzemný komplex starý desaťtisíce až stotisíce rokov. Zdá sa teda, že výskumníci nepochybujú o jeho umelom pôvode. Založili ho možno príslušníci nejakej zmiznutej civilizácie, staršej ako tá, ktorá postavila na gízkej plošine preslávené pyramídy? „Staroveké texty sa jasne zmieňujú o existencii podzemného sveta pod pyramídami v Gíze,“ prehlásil Collins pre televíznu stanicu Discovery News. Navyše oblasť Gízy bola v minulosti známa pod názvom „Rostau“ – čiže „ Ústí chodieb“, čo zase odpovedá staroegyptskému menu tejto oblasti, ktoré znelo „Duat“. Ďalšie indície naznačujú, že podzemné priestory sú dielom príslušníkov dnes nám ešte neznáme civilizácie.

Prečo Havás objav zľahčuje?

n        V súvislosti s najnovším nálezom doteraz neznámych podzemných priestorov sa ponúka možnosť, že Collins a Skinner urobili objav storočia. Dosť možno narazili na stopu vedúcu do legendárnej Siene dejín, alebo aspoň do jej „predsiene“. Pripomeňme, že Sieň dejín ( v českých publikáciách sa často hovorí o Síni či  Síních záznamu )má byť rozsiahla podzemná miestnosť pod gízskou planinou. Kde sa majú ukrývať dokumenty, obsahujúce zhrnutie vedomostí o astronómii, matematike a fyzike. Stredoveký arabský kronikár al-Makrizí sa zmieňuje tiež o 30 pokladniciach z farebnej žuly, v ktorých sa podľa neho nachádzajú nehrdzavejúce zbrane či sklo, ktoré možno skladať, bez toho aby prasklo. Dostal sa snáď Collins a jeho pomocník Simpson na stopu Siene dejín, alebo dokonca do jej bezprostrednej blízkosti? Dosť možno áno. Čo to ide odhadnúť z nervóznej reakcie hlavného káhirského egyptológa Zahího Haváse. Ten len stručne oznámil, že vedci už o plošine v Gíze „vedia všetko“ a Collins vraj neobjavil nič nového. Britský bádateľ naproti tomu namietol, že v modernej vedeckej literatúre popis daného podzemia absolútne chýba. Nejde teda sa celkom zbaviť podozrenia, že Havás objav svojich britských konkurentov úmyselne zľahčuje. Prečo by to ale robil? Dobrým dôvodom môže byť obyčajná žiarlivosť na úspech bádateľa stojacieho stranou oficiálneho vedeckého prúdu. Iná možná príčina by ale bola závažnejšia: káhirský egyptológovia možno už sami nejaké objavy spravili a snažia sa ich utajiť, pretože ich publikovanie by mohlo rozbúrať dogma ta šírené a podporované predstaviteľmi oficiálnej vedy.

Kľúčom je sfinga

n       Takou „pravdou“, na ktorú sú príslušníci vedeckého „mainstreamu“ obzvlášť citlivý, je napríklad odhadovaný vek tajomnej Sfingy. Vchod so Siene dejín sa pritom má podľa niektorých teórii nachádzať pod pravou prednou tlapou monumentu. Tvrdil to napríklad i známy americký prorok Edgar Cayce, podľa ktorého budú prví objavitelia tajného podzemí svoj objav po určitú dobu utajovať. Monumentálna socha s levím telom a ľudskou hlavou je jednou z najväčších hádaniek ľudskej histórie. Zatiaľ, čo v učebniciach sa dočítame, že pochádza niekde z 3. Tisícročia pred Kristom, rada nezávislých bádateľov s tím nesúhlasí. Napríklad Brit John Anthony West  si na začiatku 90. rokov minulého storočia prizval k spolupráci amerického geológa Roberta Schocha a spoločne určili, že Sfinga je stará zhruba 12 000 rokov! Uvedený časový odhad sa však podľa ďalších výskumníkov vzťahuje i na najväčšie pyramídy na planine. Belgičan Robert Bauval – stavebný inžinier s hlbokým záujmom o astronómiu – totiž upozorňuje, že umiestnenie hlavných stavieb v Gíze plne odpovedá polohe jednotlivých hviezd v súhvezdí Oriónu v podobe, ako sa pozorovateľovi javila zo Zeme v roku 10 450 pred Kristom. Nie je bez zaujímavosti, že v tej dobe končila na modré planéte zatiaľ posledná doba ľadová a záver tejto etapy bol spojený s radou prevratných udalostí. Zhruba vtedy vznikol Golfský prúd a nejde vylúčiť, že svoju rolu v tom zohralo odstránenie prekážky v podobe pevniny či súostrovia v Atlantiku. Keď pripočítame náhle, doteraz inak nevysvetliteľné vyhynutie mamutov, prídeme k záveru, že vtedy došlo na Zemi k nejakej ohromnej katastrofe. Nech sa už jednalo o globálne zemetrasenie, gigantický výbuch vulkánu či o iný, nám neznámy faktor, mohli byť jeho dôsledkom zmiznutí legendárnej Atlantídy. A práve príslušníci tejto civilizácie mohli na gízké planine postaviť ohromujúce monumenty, vrátane záhadné Sfingy, a do pozemných priestorov ukryť záznamy o všetkých svojich znalostiach a dovednostiach.

Predpoveď „spiaceho proroka“

n      Americký jasnovidec Edgar Cayce ( 1877 – 1945 ) už v tridsiatych rokoch predpovedal objav Siene dejín. Upozorňoval však na to, že nálezcovia ho budú po nejakú dobu utajovať. Je dosť možné, že tuto rolu teraz plní  už spomínaný Zahí Havás  alebo ľudia z jeho okolia. Najbližšia budúcnosť ukáže, či sa britskému bádateľovi Andrewu Collinsovi skutočne podarilo nájsť kľúč k tajomným podzemným priestorom, ktorých preskúmanie je snom každého archeológa zaujímajúceho sa o mystéria starého Egypta.

n Poznámka: Pri geologických prieskumoch v rokoch 1991 – 1993 Robertom Schochem, súčasným americkým profesorom geológie na univerzite v Bostone, boli totiž objavené neobvyklé geologické anomálie. „Javili sa ako prázdne, pravidelne tvarované priestory či komory nachádzajúce sa niekoľko metrov pod povrchom medzi tlapami a po oboch stranách Sfingy,“ tvrdí súčasný britský archeológ Brian Haughton. Boli vytvorený umelo?

n Najvyššia rada pre pamiatky Egypta ďalší výskum nepovolila a záhada podzemnej siene tak stále čaká na odhalenie.   


( zdroj 2000 záhad 20/09 )
(mh, fh)


Výprava k Jaskyni plavcov



n      Egyptská púšť je pre archeológov jedinečným miestom. Kedysi tu rozkvital život, ktorý sa však musel s vysychaním oblasti stiahnuť. Teraz tu nachádzame stopy staré tisícky rokov. Do vnútra Západnej púšte preto vyrazila česká vedecká expedícia.

Vodná hora

n       Naša expedícia tvorená desiatimi odborníkmi z rôznych oborov ( egyptológ, archeológ, klasický archeológ, paleolitik, geológ, archeobotanik, feoinformatik, fotograf a konštruktér ) vyrazila z Káhiry a po prechode oázami Bahríja a Dachla začala postupovať púšťou juhozápadným smerom s cieľom dosiahnuť Gilf el-Kebíru. Cesta tam trvá tri dni od okamžiku, keď opustíte poslednú asfaltku. Našou prvou významnou zastávkou bola tzv. Vodná hora, ktorá bola objavená relatívne nedávno, na konci 20. storočia. Skalný nápis na tejto pieskovcovej hore dokladajú, že sem vysielali expedície už panovníci Starej ríše, ako boli Chufu a Radžedef. Cieľom expedícii bolo červené farbivo ( mefat ) používané pre výzdobu hrobiek v nílskom údolí.  Staroegyptské výpravy sídlili na terase asi v tretine výšky hory, kopali červenú hlinku a na okolitých skalnatých stenách terasy remeselníci zaznamenávali mená panovníkov, ktorý ich tam vyslali. Ale nie len to, nájdeme tu i niekoľko znázornení studní s vodou, ktoré naznačujú, že tu kedysi existovala oáza. To potvrdzuje i zhruba 100 rokov stará zmienka  púštneho bádateľa Hardinga-Kinga, ktorý si , keď sa blížil so svojou karavánou k Dachle od východu, všimol divokej husi, ktorá priletela z púšte od juhozápadu, zo smeru kde sa nachádza Vodná hora. O nej však on nemal ani potuchy a pôvod husi mu zostal záhadou. Podľa významného púštneho bádateľa Carlo Bergmanna išlo o relatívne veľkú oázu a svoj názor podkladá niekoľkými desiatkami lokalít so skalným umením a nálezy kamenných nástrojov a zrnotěrek. Od Vodnej hory sme zamierili do Wádí Súra ( Údolie obrazov ), kde sa nachádza Jaskyňa plavcov ( známa z filmu Anglický pacient ). V skutočnosti nejde o jaskyňu, ale o abri, skalný prístrešok, ktorého steny sú pokryté maľbami prevedenými zmesou červenej hlinky.

Údolie obrazov

n      Doterajšie názory tvrdili, že ľudské postavy vo Wádí Súra znázorňujú plavcov z doby, kde tu ešte existovali početné vodné zdroje. Za túto dobu býva považované obdobie okolo polovice ř. Alebo prípadne okolo polovice 4. tisícročia pred n. l. bližšie preskúmanie scén však naznačuje, že v skutočnosti ide o obetované ľudské bytosti, príslušníci porazeného kmeňa, ktorý prehral v nejakej dávnej bitke so silnejším protivníkom. O niečo ďalej smerom na severozápad sa nachádza ďalšia abri; tento krát výborne zachované maľby pochádzajú s približne rovnakého obdobia a de facto majú na predchádzajúcu lokalitu priamu návaznosť. Jaskyňa šeliem ( tak sa abri dnes nazýva ) je však omnoho väčšia, pestrejšia a jej pochopenie vyžaduje omnoho viac času. V niekoľkých časových rovinách tu vznikli tzv. tektiformy ( farebné odtlačky rúk ), sú tu časté znázornenia ľudí pri rôznych rituálnych úkonoch, rodiny s deťmi, lovci útočiaci na bezhlavé levy, krotitelia žiráf, veľký ľudia – zrejme náčelníci, ktorý svojou výškou dominujú nad okolnými malými ľudskými postavičkami, mytologické scény, ale i náčelník s bojovou palicou stojací po bitke nad usmrtenými zajatcami ležiacimi v dvoch radách. V zmesi sme svedkami ďalších scén  víťazstiev a porobení, osláv a útekov. Aká však bola doba vzniku týchto malieb? Zdá sa, že obe jaskyne vypovedajú o tom istom: úbytku vodných zdrojov a potravy obecne o neľútostnom boji o zostávajúce zdroje. Celej skalnej stene však dominujú odtlačky rúk ľudí, ktorí túto galériu kedysi vytvorili. Ale to nie je všetko, valná väčšina motívov zobrazených na stenách týchto abri vykazuje priamu spojitosť s omnoho neskorším egyptským umením. Môžeme tu napríklad vidieť bohyňu Nútu a panterovým telom, predstavujúcu nebeskú oblohu, ktorú podpiera boh zeme Geb a po jeho tele kráčajú ľudia s obeťami. Naproste rovnaká etiologická koncepcia sa objavuje o tisíce rokov neskôr v údolí Nílu. Rovnako tak môžeme sledovať niekoľko veľkých postáv šeliem ( odtiaľto tak isto meno tohto abri ), ktoré bojujú s ľuďmi. Šelmy sú znázornené bezhlavo, čo je tak isto typický znak staroegyptskej civilizácie, ktorá tak magicky neutralizovala znázornenie nebezpečných zvierat. Dnes už síce vieme, že Starý Egypťania prišli z púšte, teraz však mažme povedať, že časť z nich pochádzala i z Gilf el-Kebíru.

Po oslích cestách

n      Prejsť Gilf je záležitosťou na niekoľko dní. Len výstup na náhornú plošinu, kde nadmorská výška presahuje 1 000 m. n. m., je problém a kedysi predstavoval dosť komplikovanú časť výprav. Jedna z ciest vedie Akabským priesmykom, ktorý je pomerne prudký a plný jemného naviateho piesku. I nám tu jedno z terénnych aut uviazlo, muselo valnú časť cesty cúvať a vydať sa hore dlhšou a menej prudkou cestou. Náhorná plošina sa tiahne v diaľke desiatok kilometrov a je rozlámaná do niekoľko terás, cez ktoré sme sa dostávali len s ťažkosťami. Hlavným problémom boli obrovské duny a piesočné jazyky, ktoré sa posúvajú tak rýchlo, že cesta z jari bola úplne neprejazdná a museli sme hľadať inú. Niektoré výstupy boli na hranici možností našich terénnych toyot. Tu, podobne, ako na mnohých ďalších miestach, sa nám podarilo objaviť oslie cesty, ktoré vypadajú, ako široké pneumatiky horského bicyklu. Osle na rozdiel od tiav kráčajú v rade za sebou, a nie ako stádo, takže zanechávajú len jednu stopu. Podľa našich beduínov je možne len jediné vysvetlenie pre ich tunajšiu existenciu: karavania cesta vedúca z údolia Nílu do líbyjskej oázy Kufra. V Kufre však doposiaľ neexistujú doklady tak starého osídlenia.

Červené údolie

n      Z náhornej plošiny sme zostúpili do jedného z najkrásnejších údolí Gilf el-Kebíru, do Wádí Hamra ( Červeného údolia ), ktoré ja známe tým, že tu sú časté lokality skalného umenia rovnako tak sa tu nevyskytujú míny z 2. svetovej vojny. Na niekoľkých miestach tu rastú zhluky akácii, ktorým stačí i minimálna vlhkosť k tomu, aby prežili v tomto suchom prostredí. Jedna lokalita, zatiaľ nepublikovaná, sa skladá z niekoľkých veľkých skalných fragmentov kremičitého pieskovca, ktoré niesli vyryté obrazy savcov, ktoré tu žili v dobe posledného vlhkého optima, ktoré skončilo v polovici 5. Tisícročia pred n. l. môžeme tu vidieť žirafy, matku z mláďaťom, domestikované dobytčí priviazané ku kolu, alebo dokonca dospelú žirafu okusujúcu akáciu. Po dlhšom pobytu  vo Wádí Hamra sme sa vydali smerom k severu a po dni jazdy sme dosiahli oblasti výskytu tzv. siliky, meteorického skla, ktoré je až t 96% tvorené čistým oxidom kremičitým. Silika sa nachádza už v oblasti tzv. Piesočného mora, ktoré pokrýva väčšiu časť územia egyptskej Západnej púšte. Duny, ktoré sa pohybujú juhovýchodným smerom, tvorí komplikovanú bariéru, v ktorej je veľmi zložité sa pohybovať, pretože tu existuje minimum orientačných bodov a lokálna topografia sa neustále mení. Silika patrí medzi preslávené suroviny z tejto oblasti, a jeden veľký fragment  bol dokonca použitý i pri výrobe slávneho Tutanchamonovho pektorálu, ktorý je dnes uložený v Egyptskom múzeu v Káhire. Neznamená to však, že by starý Egypťania znali oblasť výskytu siliky. Vzhľadom k tomu, že ide o ojedinelí doklad, je pravdepodobnejšie, že bol do Egypta prevezený kočovníkmi Západnej púšte. Po tejto etape nasledovala dvojdenná cesta do oázy Síwa a odtiaľ sa expedícia vydala spať do Káhiry. Behom tejto cesty sme sa sústredili na mapovanie starovekých ciest a prieskum a datovanie lokalít z doby rímskej. Na jeseň roku 2009 by mala nasledovať podobná cesta do Gebel Uwejnátu, ktorá by mala doplniť naše poznatky z tejto cesty.                   


( zdroj NATIONAL GEOGRAPHIC Česko 02/09 )
Miroslav Bárta – profesor egyptológie na Univerzite Karlovej

Tutanchamon – mal dcéry?



n      Genetické analýzy majú dokázať, že v hrobe slávneho faraóna sú pochované i jeho vlastné deti.
     Vďaka senzačnému nálezu sa Tutanchamon pred 87 rokmi premenil z neznámeho faraóna v superhviezdu. Roku 1922 objavil archeológ Howard Carter priestory hrobu staroegyptského kráľa s pokladmi nevyčísliteľnej hodnoty – udalosť, ktorá rozhýbala svetovou verejnosťou. Tutanchamonov príbeh fascinuje ľudstvo dodnes. Jeho záhadná, predčasná smrť a jedinečný odkaz sa stali základom mýtu – a taktiež záujmu o Tutanchamonovou rodinou históriu, ku ktorej dnes vyplával na povrch nový detail. Keď sa vtedy Carter prepracoval do takzvané klenotnice v miestnosti so sarkofágom, narazil na otvorenú, prostú, voľne ležiacou drevenú truhlu. Jej obsah: Miniatúrny sarkofág dvoch mumifikovaných predčasne narodených detí. Lebku menšej múmie zakrývala pozlátená posmrtná maska. I väčší plod musel mať takú masku – našla sa neskôr na inom mieste. Hieroglyfy na pozlátených vytesaných nápisoch však o ich identite nenapovedali, pretože ich označujú len ako Osiris, ako Egypťania v tej dobe nazývali zosnulé. Krvné testy, ktoré urobil Robert Connolly z univerzity v Liverpoolu, vzbudili už v roku 1979 podozrenie, že by sa minimálne u jedno z plodu mohlo jednať o Tutanchamonovu dcéru – majú totiž rovnakú krvnú skupinu. V septembri 2008 Connolly dokonca vyslovil domnienku, že obe predčasne narodené deti sú dvojčatá. Konečnú odpoveď majú teraz priniesť testy DNA robené v Egyptskom múzeu v Káhire. Okrem toho chcú vedci okolo Zahi Hawasse rozlúštiť záhadné príbuzné vzťahy 18. Dynastie, ku ktorej Tutanchamon patril. Dievčatká pravdepodobne pochádzajú zo zväzku Tutanchamona a jeho ženy Anchesenamon. Bola treťou dcérou Amenophise IV. ( Achnatona ) a jeho ženy Nefertiti. Totožnosť Tutanchamonových rodičov doposiaľ nie je vcelku jasná. I on je dnešnými vedcami považovaný za jedného z Achnatonových potomkov. Ale kto bola jeho matka? V úvahu prichádza Achnatonová vedľajšia žena Kija – Tutnchamonova žena Anchesenamon by tak bola jeho polovičnou sestrou. Porovnanie otcovského a materského podielu dedičnej substancie by malo pomoci objasniť stupeň ich príbuznosti.   


( zdroj GEO  03/09 )

Stručná chronologická tabuľka


( zdroj www.egyptica.sk)


Predynastická doba
kultura el-Badarí, Nakkáda I, II, III
5000-3100 př. Kr.
Archaická doba
vznik egyptského státu, pohřebiště v Abydu a Sakkáře
3100-2740 př. Kr.
Stará říše
doba prvního rozmachu Egypta, doba stavitelů pyramid
2740-2186/2198 př. Kr.
4.dynastie
panovníci Chufu, Rachef, Menkaure (Gíza)
2670-2500 př. Kr.
5.dynastie
stavba pyramid v Abúsíru, panovníci Sahure, Neferirkare, Chentkaus II., Neferre, Niuserre
2500-2350 př. Kr.
6.dynastie
Pepi I., Teti, Pepi II.
2318/2348-2168/2198 př. Kr.
1. Přechodné období
první období rozpadu egyptského státu
2168/2198-2008 př. Kr.
Střední říše - "klasické období Egypta"
expanze do Núbie
2008-1759 př. Kr.
2. Přechodné období
vpád Hyksosů
1759-1539/1530
Nová říše
nový rozmach státu, velká vojenská tažení za hranice Egypta, Thutmose III.,Achnaton, Ramesse II., "mořské národy"
1539/1530-1076/1070 př. Kr.
3. Přechodné období
1076/1070-715 př. Kr.
Pozdní doba
z toho Sajská doba
okupace Asyrskou a Perskou říší; stavba šachtových hrobů v Abúsíru
715-332 př.Kr.
664-525 př.Kr.
Ptolemaiovská/Řecká doba
332-30 př. Kr.
Římská doba
30 př. Kr.-313 po Kr.