n Francúzsky egyptológ Gaston Maspero v roku 1881 pomaly prechádza ponurými chodbami pyramídy faraóna Pepiho I., ktorý zemi na Nílu vládol v rokoch 2332 – 2283 pred. n. l. Jemná žiara lucerny osvetľuje steny dávne stavby, keď tu náhle vedec stuhne v nemom úžase.
n Uvedomuje si, že to, na čo zrovná pozerá, je súvislí text, ktorý zrejme obsahuje rady, ako sa ma kráľovský nebožtík na onom svete zachovať.
Kukaj vyliezť z hrobu
n Francúz Gaston Maspero ( 1846 – 1916 )o takých hieroglyfoch už čo to počul. Veď jeho krajan Jean-François Champollion ( 1790 – 1832 ) pred nejakými 60 rokmi podobné texty rozlúštil. Ty ale boli písané na papyrusoch a oproti tým Masperovým pochádzali z omnoho mladšej doby.
n Archeológovia postupne prenikali do pyramíd ďalších faraónov 5. a 6. dynastie – Venise ( 2375 – 2345 pred n. l. ) Pepiho II. ( 2278 – 2184 pred n. l. ) alebo Tetiho ( 2345 – 2333 pred. n. l. ). Na všetkých ich stenách nachádzajú nové a nové hieroglyfy, pre ktoré sa v priebehu rokov vžije označenie Texty pyramíd. Práve ty sú považované za doposiaľ najstaršie známe náboženské diela na svete. O ich účele nemôže byť pochýb. „ Oho! Oho! Vstaň, ó Téti! Vezmi svoju hlavu, pozbieraj svoje kosti, zhromaždi svoje údy a oklep hlinu zo svojho masa! “ začína nápis na stene pyramídy kráľa Tetiho, ktorý nebožtíka nabáda, aby vstal z hrobu a vydal sa na púť posmrtným životom. Taká cesta nie je v učení starých Egypťanov ničím jednoduchým, preto je treba na ňu zomrelého dobre pripraviť, aby s pomocou zaklínadiel prekonal všetky prekážky a mohol zaujať správne miesto medzi bohmi.
Zo stien na rakve
n „ Keď ich môžu mať faraóni, tak prečo nie i my? “ hovoria si najskôr úradníci z ríše faraónov o zhruba 300 rokov neskôr, než žil Pepi I. Lenže oni sa už na rozdiel od svojich kráľov nemôžu pochváliť vlastníctvom pyramíd, a tak sa hieroglyfy, vzťahujúce sa k ich posmrtnej púte, nechávajú vyrývať do stien svojich rakvy v skalných hroboch. Do dnešných dní egyptológovia nazhromaždili na 1185 takýchto súvisiacich diel, pre ktoré sa používa označenie Texty rakiev. Textov pyramíd sa v nich prvý krát objavujú rozličné ilustrácie. Z Textu pyramíd ale vychádzajú a doplňujú ich o informácie aktuálne pre terajšieho človeka. Zriedka kedy sa tzv. Texty rakiev vyskytujú na papyroch. Tie sú vyhradené až pre Knihy mŕtvych.
Papyrus milovaného pisára
n Píše sa rok 1881 a anglicky egyptológ sir, E. A. Wallis Budge ( 1857 – 1934 )práve kupuje do zbierok Britského múzea papyrus o úctyhodných rozmeroch 23,4 x 0,37 metra. Predtým než ho pošle loďou do Anglicka, zvitok rozreže na približne 37 rovnakých častí, čím na ďalšie desaťročia zamotá ostatným vedcom tak trochu hlavu. Napriek tomu je jasné, že sa jedná o ďalší z posmrtných textov. Tým na papyru sa už od roku 1842, kedy s nápadom prišiel prusky egyptológ K. R. Lepsius ( 1810 – 1884 ), hovorí trochu nepresne Kniha mŕtvych. Ta Budgeová dostáva meno podľa svojho majiteľa, ktorým bol úradník Ani – teda Papyrus Aniho. O Anim vieme, že išlo o „ pravého pisára kráľa, jeho milovaného pisára, ktorý sčítava božské obete všetkých bohov “. Papyrus pochádza zhruba z roku 1240 pred n. l. a je dodnes najzachovalejším a zároveň najobsiahlejším príkladom Knihy mŕtvych. Ma cez 206 oddielov, písaných kurzovnou formou hieroglyfov ( typickou pre náboženské texty ), medzi ktorými nechýbajú hymny a modlitby k božstvu rovnako ako zariekadla a predslovy, ktoré majú Animu pomôcť obstáť v rozličných posmrtných testoch. Nebožtík musí napríklad zdolať 21 brán k domu boha Usira, pána zomrelých, a u každej z nich povedať špecifické meno či zaklínadlo, aby mu bolo dovolené prejsť. To všetko Ani nájde vo svojej Knihe mŕtvych.
Výnosný biznis
n Nie je divu, že sa niekedy tvorcom textu nedostávalo už papyru k ďalším návodom a radám, keď bola ona posmrtná cesta v starovekom Egypte náročná. „ Ako to vyriešiť? “ lámu si chvíľu pisári hlavu. Potom ale začínajú písať na obvínadla, v ktorých je múmia ich „klienta“ zabalená! „Knihy“ taktiež často vyrábajú dopredu a v textu vynechávajú prázdne pole pre nebožtíkovo meno. Z Kníh mŕtvych sa v starom Egypte postupne stáva lukratívny biznis. Uvádza sa, že cena za jednu Knihu mŕtvych bola zrovnateľná s polročnou mzdou egyptského robotníka. Investíciu do nej museli dávny obyvatelia Egypta preto vždy poctivo zvážiť – a to s veľkým časovým predstihom.
n Poznámka: V priebehu storočia sa ilustrácie stali neodlúčiteľnou súčasťou posmrtných staroegyptských textov. Postupne dokonca vo význame prevýšili hieroglyfy. Kde bolo potreba venovať väčšiu pozornosť obrazu, musel isť text stranou. A zatiaľ čo umelci z pohrebných dielní venovali ilustráciám neobyčajnú pozornosť, v texte sa začínali objavovať chyby. Slova boli buď zle zapísané, alebo úplne vynechané a text prestával korešpondovať s obrázkami.
( zdroj HISTORY revue 10/09 )
Žádné komentáře:
Okomentovat