n Egypt veľkých faraónov je jednou z najstarších nám známych civilizácii. Egyptológovia majú väčšinou za to, že siaha min. od 4. tis. p. n. l. do kresťanského obdobia. Podľa Manéthóa, starovekého kňaza a autora, je však treba ísť ešte ďalej a pripísať vlastnej egyptskej histórii min. 6 000 rokov trvania, nepočítajúc k tomu dobu, kedy vládli bohovia...
n Prvá vec, ktorej si každý v Egypte všimne, je slnko. Je skutočne majestátne a tak čisté a jasné, že starí Egypťania v ňom rozpoznávali prítomnosť boha. Slnko bývalo pre ne viditeľnou formou boha Re, stvoriteľským princípom, ktorému hlavne heliopolský kňazi zasväcovali život plný práce a duchovného hľadania. Každé ráno, ako náhle sa denná hviezda vyhupne nad skaliska východnej púšte, zem ožíva. Beh slnka je i širší teologický model. Učí nás, že všetok pohyb sa odohráva medzi narodením a smrťou. Smrťou však len zdanlivou, pretože slnko „prechádzajúce pod zemou“ sa už pripravuje na nové zmŕtvychvstanie. Staroveký Egypt predstavoval vyvrcholenie ľudského duchovného vývoja a vzťaženie sa k prírode. Duchovný svet starých Egypťanov nie je pre nás, príslušníkov západnej kultúry žijúcej v 21. storočí, ľahko prístupný. Magické a symbolické predstavy sa v staroegyptských pamiatkach odvíjajú paralelne vedľa seba a mnohokrát sa navzájom neoddeliteľne prelínajú. Vo svojich úvahách nesmieme zabúdať, že obyvateľom starovekej zeme na Nílu bola naša rozumová logika cudzia. Fungovali inak. Nežili vo svete pojmov, ale vo svete obrazov. Môžeme teda považovať za mierne nerozumné, že egyptský umelci zobrazovali nebo v podobe kravy alebo, že nejaký chrobák bol uctievaný ako boh Slnka. Alebo, že s tohto Slnka viedli lúče zakončené ľudskými rukami, ako tomu bolo v 18. dynastii, v tzv. amarnskom období, za panovania faraóna Ahnatona a jeho manželky Nefertiti.
Kňazi ako učenci
n A pozor – v starom Egypte nebola duchovná oblasť nikdy oddelená od hmotnej. Kráľ nebol len hlavou štátu, ale tiež kňazom, resp. najvyšším veľkňazom v zemi. A chrám nikdy nebol oddelený od paláca. Nemôžeme teda hovoriť o náboženstve na jednej strane a štáte na druhej strane. Neexistovalo tu slovo označujúce „náboženstvo“. Najbližšie slovo podobného významu bolo mágia – heka. Opieralo sa o mýty, symboly a obrady. Úlohou, ktorú mali staroegyptský kňazi, nebolo učiť ľud ani pôsobiť ako misionári. Kňazi boli pokladaný za odborníkov na posvätnú sféru, za učencov udržujúcich život tým, že v laboratóriách chrámov pracovali s božskou energiou. Duchovná cesta bola v starom Egypte určená len pre kráľovskú rodinu a úzku duchovnú elitu. Duchovná psychológia prestupuje celou staroegyptskou náboženskou, resp. magickou literatúrou, ktorá popisuje stavy vedomia, ktoré neboli v bdelom stave bežne dosahované. Tieto stavy boli totiž možne zažiť len na ceste duchovného vývoja, na ceste, ktorá smerovala k sebe integrácii a osvietenia. Staroegyptská duchovná psychológia je vlastne akousi psychológiou vnútorného vývoja.
Kniha mŕtvych
n Tieň skazy a tajomstvo konca vždy podmieňovali spôsob myslenia starých Egypťanov. Ty vypracovali systém praktik a návodov určených k tomu, aby pomohli duši zomrelého v jeho tajomnej ceste a zložitých premenách, ktoré ich čakali v záhrobí. Také texty vznikali najskôr ako návody, ktoré používali výlučne panovníci a príslušníci aristokracie. Neskôr sa však stali základným modelom, podľa ktorého každý v starom Egypte prekonával strach zo smrti. Kniha mŕtvych je názov, ktorým bola modernými bádateľmi súborne označená zbierka magických testov, pohrebných zariekadiel a náboženských chválospevov zložených preto, aby ich mohol mŕtvy použiť. Egypťania samy pomenovali tieto texty ako „Kapitoly o vychádzaní z hmotného sveta do Bezbrehého žiaru“. Egyptský faraóni, ktorých prvoradou starosťou boli myšlienky na večnosť, nám odkázali to, čo pokladali za podstatné: svoje chrámy a svoje hroby. A tieto úžasné architektonické skvosty môžeme dodnes navštevovať. Egypt je nám bližšie, než si mohol ktokoľvek ešte donedávna predstaviť.
n Poznámky
( zdroj TV mini 03/10 )
Žádné komentáře:
Okomentovat