n Starý Egypťania boli ľudia nielen dbajúci módy, ale taktiež príjemných vôni. Nemeckým vedcom sa podarilo nedávno načakaný kúsok. Z jedného z flakónu ( asi časť ošatenia; šál a pod ), ktorý zrejme patril kráľovnej Hatšepsut, izolovali zvyšky dávneho parfumu. Svoje poznatky môžu teda porovnať s dávnymi záznamami a zrekonštruovať svet dávnych vôni.
n Umenie miešania vonných látok, ktoré majú zvýšiť príťažlivosť či podtrhnúť rysy osobnosti, siaha svojimi počiatkami až do hlbín staroveku. Prísady do parfumov sú však väčšinou vzácne, a tak boli v priebehu dejín vyvažované zlatom. Mohli ich preto získať len ty najmocnejší a najbohatší členovia spoločnosti – vládcovia a vysoký úradníci. Vonné látky sa často užívali a užívajú pri náboženských rituáloch – k privilegovaným skupinám je teda treba i pripočítať kňazov. Podľa známych údajov začali voňavkárske remeslo ako prvý ovládať obyvatelia kultúr starej Mezopotámie, veľmi rýchlo ich nasledovali Egypťania a po nich hlavne Gréci a Rimania. Dnešný medzinárodne zrozumiteľný názov pre voňavky – parfum – má preto latinský pôvod ( per fumum = skrze dym, výpary ).
Svet starovekých pachov
n Kebyže by sme sa mohli preniesť nejakým strojom času do dôb dávneho Egypta, prvé čoho by sme si okamžite všimli, by bol iste všadeprítomný »smrad«. My ľudia pokročilej západnej civilizácie, si dnes už len ťažko dokážeme predstaviť, ako vtedajšia hospodárska a technologická úroveň poznamenávala prostredie, v ktorom ľudia žili. Čo by nám zrejme vadilo najmenej, by bol zápach z pripravovaných pokrmov. Horšie by sme si asi zvykali na všadeprítomné čuchové vnemy, spojené s domácimi zvieratami. Ich trus bol k videniu a hlavne k cíteniu, nielen na uliciach, ale vylepšovali sa im i fasády domov a príležitostne slúžili i k kúreniu. Mŕtve zvieratá sa nelikvidovali v kafilériách, ale často sa bez povšimnutia ponechávala hniť v blízkostí domov alebo sa pálila. Všetky ostatné organické zbytky, ako je napríklad kuchynský odpad alebo i ľudské exkrementy, taktiež voľne hnili v blízkosti ľudských obydlí. Pripočítame k tomu ešte teplé počasie a nízku úroveň hygieny, ktoré ľudskému telu na vôni taktiež nepridávali, vyjde nám, že akákoľvek látka, ktorá dokáže všadeprítomný zápach prehlušiť, musela pre starovekého človeka znamenať dar z nebies.
Doba najväčšej kráľovnej
n S kráľovnou Hatšepsut, ktorá nás zaujíma najviac, sa presunieme o celých 1500 rokov pred začiatkom nášho letopočtu, do obdobia nazývaného historikmi Nová ríša, kedy vládla 18. – 20. dynastia. Hatšepsut bola jednou z mála skutočných egyptských kráľovien, jej cesta k vláde však nebola ľahká a ukazuje, akou silnou osobnosťou musela byť. Narodila sa ako dcéra panovníka Thutmose I. a jeho manželky Ahmose. Jej otec mal s inou zo svojich manželiek ešte syna Thutmose II., ktorý sa neskôr stal Hatšepsutiným manželom. Z ich spojení však vzišla len dcéra Nefrure. Po smrti Thutmose II. mal preto nastúpiť na trón jeho syn, ktorého splodil s inou zo svojich manželiek, Thutmose III. Ten bol ale v dobe smrti svojho otca ešte v detských rokoch, a Hatšepsut sa tak otvorila cesta k moci. Niekde medzi druhým a siedmim rokom vlády sa nechala korunovať na faraóna a vládla po celých 21 rokoch ( 1479 1458 pred n. l. ). Po jej smrti sa na trón navrátil Thutmose III., moc príjemné spomienky však na svoju macochu nemal. Veľmi sa totiž snažil o to, aby sa na kráľovnú úplne zabudlo – nechal vymazať jej meno zo všetkých záznamov a nahradiť ich menami Thutmosovcov. Pre vedcov bolo preto tiež veľkou záhadou miesto jej posledného odpočinku.
Osvietená panovníčka
n Napriek tomu, že sa ju snažil jej nevlastný syn úplne vymazať z histórie, nebola vláda kráľovnej úplne zabudnutá. Hlavný dôvod bol jednoduchý – bola totiž panovníčkou vo všetkých ohľadoch veľmi úspešnou. Keďže pod jej vládou žila zem po celú dobu v mieri, mohla si Hatšepsut dovoliť venovať jej zvelebovaniu. Bola to pravdepodobne ona, kto po ničivých vojnách s Hyksósy ( ázijský kočovníci, ktorý napadli Egypt v polovine 17 stor. pred n. l. ) začal s opravami chrámov v strednom Egypte. Tým ale výpočet jej stavebných činností nekončí. Nechala tiež postaviť radu nových chrámov – v Hebenu, Hermopoli, Karnaku a Kusai. Najväčšiu pozornosť však venovala Thébam, kde za jej vlády vznikol významný komplex stavieb v čele s jej zádušným chrámom. Uprostred chrámu v Karnaku nechala Hatšepsut vztýčiť dva obrovské obelisky z červenej žuly – jeden z nich tam stojí dodnes a je najväčšou pamiatkou svojho druhu v Egypte. Za jej vlády boli vzťahy so zahraničím kľudné, a nerušene preto rozkvital hlavne zahraničný obchod. Legendami opradená je hlavne jej cesta zo zeme Puntu – pravdepodobne oblasť medzi dnešným Sudánom a Eritreou. Z Puntu sa vozilo predovšetkým exotický luxusný tovar, o ktoré bolo za pokľudnej vlády panovníčky v Egypte stále väčší záujem. Dovážal sa eben a slonovina, ale tiež rada surovín, ktoré slúžili na výrobu parfumov.
Ako namiešať tu najlepšiu zmes
n „Miera obdivu, s akou sa na rôzne parfumy pozeralo, nezáležala len na spôsobu, ktorým boli jednotlivé zložky zmiešané, ale tiež na tom, ako vážená alebo naopak nevážená bola miesta, z ktorých jednotlivé zložky parfumov pochádzali.“ tento citát nepochádza zo žiadnej modernej učebnice, ale z najvýznamnejšej encyklopédie antického Ríma, Historia Naturalis Plinia Staršieho, ktorá pochádza z roku 77 n. l. Zložky parfumu môžu byť z princípu z dvojakého pôvodu - rastlinného či živočíšneho. V egyptských parfumoch prevládala väčšinou rastlinná zložka. Obchodné dokumenty z doby vlády Thutmose III., nevlastného syna Hatšepsut, spomínajú niekoľko látok, ktoré museli Egypťania dovážať z oblasti Puntu. O ich skutočnej podstate môžeme však dnes skôr len špekulovať. Ihmut, sonter, zelené kadidlo – to všetko boli zrejme názvy pre jednu látku, ktorú dnes poznáme pod latinským názvom galbanum. Galbanum sa získava z vysokej byliny druhu Ferula gummosa, príbuzné napr. feniklu či mrkve. Dokumenty spomínajú i biele či horľavé kadidlo. Z miestnych rastlín používali Egypťania hlavne biele ľalie a lotos, z cudzích napr. jazmín či narcisy. Jednotlivé ingrediencie sa najskôr rozdrvili, vymáčali v alkoholu a potom zmiešali so základnou zložkou – niektorým z rastlinných olejov.
Flakón kráľovny Hatšepsut
n V jednej z hrobiek v Údolí kráľov bola medzi inými predmetmi objavená i drobná alabastrová nádobka, opatrená hieroglyfmi znamenajúce meno kráľovny Hatšepsut. Ako zvláštny dar na poslednú cestu bol flakón zapečatený a zbytky vzácnej vône v ňom vydržali i po 3500 rokoch, ktoré ubehli po kráľovninom pohrebe. Vďaka tomu získali vedci z Egyptologického múzea pri Univerzite Fridricha-Wilhelma v nemeckom Bonne skutočne jedinečnú možnosť, ako nahliadnuť priamo do sveta staroegyptských panovníkov. Aby z nálezu získali čo najviac informácií, podrobili ho najskôr výskumu prostredníctvom tzv. neinváznej metódy . počítačovej tomografie, vďaka ktorej získali dokonalý prehľad, čo vnútro nádobky obsahuje. Kurátor múzea, Michael Hoever Mueller, neskrýva svoje nadšenie: „Pred nami ešte nikto nič takého nerobil. Teraz podrobujeme materiál chemickej analýze. Dúfame, že sa nám znova podarí vytvoriť presnú kópiu pôvodného parfumu.“ Podľa jeho odhadov bolo hlavnou prísadou parfumu práve vzácne kadidlo, ktorého kríky nechala Hatšepsut vysádzať ako v okolí chrámu, tak v okolí svojho zádušného chrámu v Dér el-Bahrí.
n Identifikácia kráľovny Hatšepsut
n Zmätky okolo niekoľkých hrobiek a sarkofágov trápili egyptológov po dlhú dobu. 27. júna 2007 však generálny tajomník Najvyššej rady pre pamiatky Egypta ( SCA ), Dr. Zahi Hawass, oznámil, že múmia kráľovny bola s najväčšou pravdepodobnosťou identifikovaná. prvou indíciou, ktorá vedcov priviedla na správnu stopu, bola kanopa ( schránka, do nej sa Egypťania ukladali vnútornosti mumifikovaných tiel ), ktorá na sebe niesla kráľovnino meno. V nej bol objavený zub, ktorý presne pasoval do medzery jednej z objavených múmii, objavených v hrobke KV60 v Údolí kráľov. K definitívnemu potvrdeniu identity kráľovny, ktorá bola pochovaná spoločne so svojou kojnou Sithi-Re, došlo až vďaka analýze DNA. Po porovnaní mitochondriálnej a jadrovej DNA sa vzorky získanými z blízkych príbuzných kráľovny vedci usúdili, že už nebudú ďalej pochybovať – múmia z hrobky KV60 patrí skutočne legendárnej panovníčke. Pri bližšom prehľadaní múmie vedci zistili, že umrela pravdepodobne asi v 50tke na krvnú infekciu. Trpela tiež artritídou, mala zlé zuby a zrejem i cukrovku.
n Najposvätenejší z posvätných
n Kráľovná Hatšepsut dokázala behom obdobia svojej vlády Egypt výrazne zvelebiť. Snáď najkrajšou a najdôležitejšou stopou jej panovania je chrám nazvaný Džeser-Džeseru alebo najposvätenejší z posvätných. kráľovny ho nechal vystavať behom svojho života ako svoj zádušný chrám, v ktorom mali kňazi vykonávať obrady za jej večný návrat. Chrám sa nachádza v mieste zvanom Dér el-Bahrí západnom brehu Nílu v Thébach, neďaleko od Údolia kráľov. Na rozdiel od mnohých iných stavieb mocných vládcov nie je však táto jedinečná stavba len produktom moci a megalománie, ale v prvom rade umeleckým skvostom, príkladom dokonalého spoluznenia stavby s prírodou. Svojmu tvorcovi Senenmutovi, ktorý bol blízkym kráľovniným spolupracovníkom a zrejem aj milencom, zaistil nespochybniteľné miesto vo všetkých učebniciach architektúry. Chrám priamo susedí so skalným masívom a na niekoľkých miestach je priamo zapustený do skaly. Rozkladá sa na troch stupňovito usporiadaných terasách, z ktorej každá je na svojom priečelí opatrená majestátnym stĺporadím. Jednotlivé terasy sú spolu prepojené vzostupnou rampou. Vnútro chrámu zdobí rada sôch i nástenných malieb. Napriek tomu, že je dnes okolie chrámu takmer bez zelene, v dobe kráľovninho života bolo osadené tamariškovým hájom a zrejme i rastlinami kadidlovníku - zdroja veľmi vzácnej vône pryskyřice.
( zdroj 21 STOLETÍ 07/09 )
Žádné komentáře:
Okomentovat