n Prečo sa niektoré egyptské múmie zachovali lepšie než iné? Používal sa v Egypte pri balzamovaní tiel včelí vosk? Alebo existovali i iné, doposiaľ neznáme metódy?
n Život Augusta Granvilla by mohol vydať na román. Narodil sa v roku 1783 v Milánu ako Augusto Bozzi. Už v detskom veku zažil niekoľko vpádov Napoleonovej armády, ktorá tou dobou tiahla neprieč severným Talianskom. Začal študovať medicínu, prišiel mu však rozkaz k nástupu do armády. Utiekol so skupinou potulných umelcov do Benátok a potom sa vydal na cesty po Európe. Ošetroval choré v Grécku a nakazil sa tam maláriou, v Turecku prežil dýmějový mor. Odišiel do Španielska a Portugalska a nakoniec vstúpil do služieb britského námorníctva ako lekár. Odplával do Západnej Indie, prekonal žltú zimnicu a zoznámil sa s Angličankou, s ktorou sa krátko na to oženil. Usadili sa spolu v Londýne a Bozzi si tam otvoril lekársku praxi. Zmenil si meno na Granville podľa svojej anglickej babičky a skoro sa stal presláveným chirurgom a gynekológom, ku ktorému chodila londýnska smotánka. Stretával sa s prednými vedcami, cestovateľmi, spisovateľmi a politikmi a mal množstvo záujmov.
Nález v Egypte
n V roku 1821 Granvilla uchvátilo rozprávanie Archibalda Edmonstona, jedného z jeho pacientov, ktorý sa práve vtedy vrátil z výpravy z Egypta. V dedine Kurna neďaleko Luxuru sa Edmonstonovi podarilo kúpiť kompletnú múmiu v neporušenej rakve. Egyptské múmie boli v tej dobe v Anglicku v móde. Verejnosť nelákala ani tak mumifikované telá, ako skôr množstvo nádherných šperkov, ktoré sa podľa očakávania mali nachádzať v pohrebných komorách. Granvillov záujem bol opačný. Chcel rozlúštiť záhadu procesu balzamovania ľudských tiel. Požiadal preto Edmonstona, aby mu múmiu požičal k podrobnému prieskumu. Ten súhlasil, rakvu mu poslal a nasledujúcich šesť týždňov strávil postupným odkrývaním tela a jeho podrobným štúdiom.
Ako umrela?
n Keď odklopil veko rakve, spozoroval telo ležiace na dlhej doske. Pokrývalo ich niekoľko sklenených koralov a zrniek pšenice. Obväzy boli omotané s neobyčajnou poctivosťou, ktorú Granvilli ako chirurg dokázal oceniť. Ako náhle ich odstránil, zistil, že má pred sebou mumifikované ženské telo vo veľmi dobrom stave. Žena bola zrejme za života tak trochu pri tele, ako dosvedčovali záhyby nad bruchom. Ďalšie poznatky mohol vzhľadom k vtedajšej technike priniesť len skalpel. Po otvorení tela a prieskume panvovej kosti vyšlo najavo, že žena zomrela vo veku 50 až 55 rokov. Mala za sebou pôrod a dokonca bolo možné odhadnúť, na akú chorobu zomrela. Bol to nádor vaječníkov. Pravdepodobne išlo o najstarší dokaz výskytu tohto zákerného ochorenia v histórii. Najväčšou záhadou pre Granvilla bola metóda balzamovania. Podľa gréckeho historika Herodota, ktorý sa balzamovania v Egypte osobne zúčastnil, veľmi záležalo na majetku zosnulého. Kvalitná starostlivosť, kedy pri balzamovaní boli orgány z tela vybrané otvorom v brušnej dutine a uchovávane oddelene, bola vyhradená len pre bohatých. Pre chudobnejších klientov sa väčšinou používal výplach žieravinou, ktorá sa vlievala konečníkom do brušnej dutiny. Tam rozpustila orgány, a potom sa opäť vyčerpala.
Čo sa zistilo
n Múmia skúmaná Granvillem nemala v brušnej dutine otvor a väčšina orgánov sa nachádzala na svojom mieste. Musela byť preto balzamovaná inou metódou, a ktorej sa Herodotos nezmienil. Koža bola pružná a kĺby ohybné. Všade bola prítomná vosková látka, ktorú Granville pokladal za zmes z včelieho vosku a asfaltu. Vyvodil z toho, že telo muselo byť niekoľko hodín alebo i dní ponorené do nádoby s tekutou zmesou týchto látok a zahrievané miernym plameňom. Vyskúšal rovnaký spôsob balzamovania tela deti, ktoré sa narodili mŕtve, a mal úspech. Svoje poznatky predniesol pred Kráľovskou spoločnosťou a mal veľký ohlas. Usporiadal niekoľko prednášok a dokonca i verejnú prezentáciu práce s múmiou. Aby dokázal pravdivosť svojich záverov, nechal sál osvietiť sviečkami, ktoré boli vyrobené z vosku získaného priamo z múmie. Telo postupne rozdelil na menšie kúsky, ktoré nakoniec skončili v škatuliach archívu Britského múzea. Po 130 rokoch ich tam objavil Egyptológ John Taylor a so svojim týmom spravil najmodernejšími metódami detailný prieskum ostatných orgánov a tkaní.
Súčasný prieskum
n Egyptológom sa podarilo rozlúštiť nápisy na rakve a zistiť, že mŕtva žena sa volala Irtyersenu, doslova pani domu. Štýl zhotovenia rakvy a rádio karbónové datovanie určilo, že pochádza zo začiatku ž. storočia pred n. l. Taylorov tým tiež zistil, že Irtyarsenu naozaj trpela nádorom vaječníkov, ktorý však pravdepodobne nebol zhubný. Príčina smrti ležala inde. Pľúca niesli stopy zápalu a boli tam i baktérie tuberkulózy. Presnejšie poznatky by mali byť zverejnené v blízkej dobe. Pokiaľ ide spôsob balzamovania, Granville mal pravdu len z časti. Chemická analýza urobená v Britskom múzeu nepotvrdila ani prítomnosť asfaltu ani prítomnosť vosku. V tele mohol byť teda prítomný tzv. mŕtvolný vosk, ktorý sa vytvára za určitých podmienok premenou telových tukov. V tele Irtyersenu ho mohlo byť dosť na výrobu niekoľkých sviečok. Múmia sa zrejme zachovala v dobrom stave len zhodou okolností, hlavne vďaka prostrediu , v ktorom bola uložená. Pôvodnú polohu hrobky ale nikto nevie. Záhada mŕtvej Irtyersenu trvá naďalej.
( zdroj 100+1 03/09 )
Žádné komentáře:
Okomentovat